HANISKA OLD BOYS

"...zelená je tráva futbal to je hra!"

Zaujímavosti

28.07.2012 :: Brigáda
V sobotu sa uskutoční rozsiahla brigáda na futbalovom ihrisku so začiatkom o 08.00hod.Prosím všetkých priaznivcov futbalu na jej účasti!!!
 
23.06.2012 :: Brigáda
V sobotu o 08.00hod.sa uskutoční na ihrisku brigáda.Prosím starých pánov aby sa jej zúčastnili v maximálnom počte. Ďakujem
 
15.06.2012 :: Rimanove jubileum
Pri príležitosti životného jubilea sa po tréningu uskutoční malé posedenie. Účasť nutná!!!
 
16.01.2012 :: Futbalový turnaj
Dňa 7.1.2011, t.j. v sobotu, sa uskutočnil halový futbalový turnaj o Pohár starostu obce. Z mužstva starých pánov sa ho zúčastnilo 15 hráčov, ktorí boli členmi troch mužstiev a to: "Tancujúci v stredu" (Ondočko, Oravec, Sabo, Lipták, Truhan, Kačmarik, Sedlák.F, Hudák-pavúk) "Oldboys" (Bakši A. Jenčár, Bakši V., Janitor S., Kolibár) a "Obecný úrad (OÚ)" (Barcal(zranený,ale prítomný), Džubara, Norko, Mikloš, Starších, Majoroš R., Majoroš P.). "Tancujúci v stredu ( v skratke TVS)" bojovali o postup do finále, keď v semifinále viedli v poslednej minúte 2:1, ale ich nádeje pochoval šikovný hráč Nagy, ktorý vyrovnal a v predĺžení strelil víťazný gól na 3:2. V boji o 3.miesto TVS hrali s mužstvom "Mala noche" v riadnom čase 4:4 a v poslednej minúte predĺženia inkasovali gól z kopačky Maroša Majoroša, a tak obsadili pekné, ale smutné 4.miesto. "Oldboys" odohrali turnaj so cťou a vrcholom ich snaženia bolo víťazstvo nad mužstvom "OÚ". Mužstvo "OÚ" síce nezvíťazilo, ale bojovalo o úspešný výsledok v každom zápase. Turnaj vyhralo mužstvo "Rýchle šípy" v zložení: Marcel Majoroš, Ondovčák, S.Vattai, M.Mikloš, J.Pavlík, P.Kvašný, Z.Hudák.
 
23.12.2011 :: Vianoce a Nový rok
Všetkým členom nášho tímu a aj ich rodinám prajem požehnané Vianočné sviatky a úspešný Nový rok 2012.
 
19.11.2011 :: Sezóna 2011
Sezónu 2011 sme slávnostne ukončili s bohatým programom a hojnou účasťou. Priebeh slávnosti už čoskoro. Foto pridané.
 
02.09.2011 :: Čriepky spomienok k 80.rokom futbalu - VII.časť
Dnes sa budeme venovať generácii futbalistov hrajúcich hlavne v 80-tych rokoch. Bola to silná generácia, ktorá dokázala hrať aj pre krásu, nielen pre účel. Jej predstaviteľom bol aj "baran" Štefan Iglai, ktorý si dokázal počas svojej kariéry vystrieľať v jednom ročníku I.triedy korunu kráľa strelcov, čo si určite zaslúži obdiv, lebo vo svojej kariére hral aj útočníka, aj obrancu. Ďalším predstaviteľom bol František Talpaš, ktorý ma ako mladého "zajaca" zaúčal do tajov veľkého futbalu, keďže ako dorastenci sme hrali maximálne III.triedu a boli sme takými samoukmi. Vzťah mnohých predstaviteľov tejto generácie k nováčikom bol veľmi zaujímavý. Postarali sa o to, že skladba mužstva bola takáto: oni tridsiatnici, jeden, dvaja 25-ročný a ja-Marek Oravec a Gabriel Sabo 18-roční. A mnohí z tých tridsiatnikov sa správali k mladým tak, že nik z nich nechcel s nimi hrať, okrem mňa a Saba. Jeden z mála, ktorý nás usmerňoval, nie vyháňal, bol František Talpaš. Jeho prínos pre mužstvo bol nielen v tom, že tvoril hru, strieľal góly, ale nám mladým aj pomáhal. A my sme na oplátku jeho usmernenie prijímali a futbalovo rástli. Dovolím si tvrdiť, že bez jeho pomoci by som pre nepriateľské správanie niektorých spoluhráčov rýchlo skončil s futbalovou kariérou ako mnohí predo mnou i po mne. A teraz uvediem niektoré konkrétne spomienky. V sezóne 1993/94 sme hrali zápas v Bohdanovciach. Kapitán Pavol Majoroš upozornil rozhodcu pred začiatkom zápasu, že čiary nie sú viditeľné. Rozhodca mu na to odvetil, že on vie, pokade sú čiary a hrať sa bude, pokiaľ on nezapíska. V tomto zápase strelil Talpaš 3 góly a vyhrali sme 4:2. Po jeho ukončení kariéry sme postúpili v roku 1996 do V.ligy a ako nováčik sme sa potrebovali uchytiť hlavne doma. A vtedy nám pomohol svojimi skúsenosťami Fero, keď nám pomáhal tak, že zakladal gólové akcie a usmerňoval hru mužstva. Moja veľká vďaka mu patrí za to, že ma v začiatkoch mojej kariéry podržal, usmerňoval a viedol tak, že som si svoje odohral a potom som mohol aj ja odovzdávať svoje skúsenosti ďalším.
 
28.08.2011 :: Dni obce - Haniska pri Prešove
Odchod autobusu je o 12.15hod.z ihriska.
 
17.08.2011 :: Čriepky spomienok k 80.rokom futbalu - VI.časť
Nedočkavým čitateľom týchto čriepok teraz ponúkam príhody s Jánom Juríkom. Keď sa začiatkom 90-tych rokov vrátil z Čiech ako vojak ČSA domov do Hanisky, hneď za zapojil do futbalového diania. Keď skončila "stará garda", ktorej podstatná časť medzi seba nevedela prijať mladších a robila im prieky, nastúpila "nová garda" a Ján bol jednou z jej najvýraznejších postáv. Dokázal strhnúť spoluhráčov k futbalu. Boli to väčšinou domáci + gyňovskí legionári + chlapci, majúci za manželky Hanišťanky. Na tréningy sa chodilo s radosťou a potom na bicykloch druhá tréningová jednotka na "tajvan" k jazeru do Čane, čo zvyšovalo kondíciu a utužovalo partiu. Spoločne chodili mnohí aj na tanečné zábavy. Na zápasy s nami chodili aj fanúšikovia, ktorí dokázali vytvoriť v autobuse skvelú atmosféru, kde viali zástavy a spievali sa oslavné piesne. A na zápasoch slušne, ale o to energickejšie povzbudzovali. Raz sa stalo, bolo to v Poproči, sa ocitol bubon na ihrisku a to takto: Jeden Popročan sa pýtal našich bubnujúcich fanúšikov: Kto vám dovolil bubnovať? A druhý Popročan mu za nás odpovedal: Prečo by nemohli? Povzbudzujú slušne, tak čo? A tak sa bubnovalo ďalej. Až tu zrazu ten fanúšik Poproča, ktorý nemal výhrady k bubnovaniu, zobral bubon a hodil ho na ihrisko s tým, že čo tu toľko bubnujeme. No, iný kraj, iný mrav. Asi to bol baník, ktorému toľký hluk pripomínal šichtu v bani a k tomu v nedeľu. Spomeniem gyňovských fandov podľa prezývok: Mesiac, Smetol, Kentus, Palivo,... a aj hanišťanských E.T. Kajla, či Martin Krajník a iní. Gyňovských fandov pritiahli ich obľúbenci priamo z rodnej viesky a to "Gejza", "Čepeto" Sedlák a "Pavúk" Hudák. Po hráčskej brigáde sa ocitla na čestnom mieste v šatni podkova pre šťastie a ruženec pre vieru vo víťazstvo. V sezóne 1993/94, kedy sme už hrali okresnú súťaž II.triedu, sa odohral na jar odvetný zápas s Budimírom. Jano bol v sobotu deň predtým na dobrej svadbe, po ktorej ani nespal. Na zápas síce prišiel, ale hrať pre "svadobnú indispozíciu" nechcel. Bol však 11-sty, a tak hrať musel. Dôkladne sa osprchoval pred zápasom a pripravený nastúpil. Aké bolo prekvapenie spoluhráčov, keď ho zbadali po sprche. V prvom polčase v útoku bol neudržateľný. Strelil 3 góly a trafil brvno. Ale na radosť hosťujúcich hráčov ho tréner na jeho prianie vystriedal, ktorí mu za to ďakovali, lebo výprask by to bol riadny. A to všetko vďaka Františkovi Židovi, ktorý dobehol na zápas a Jana vystriedal. Zápas sa aj tak skončil vysokým víťazstvom 7:1. Nevedno, či Jano potom spal sedem dní a sedem nocí, alebo mu stačil krátky oddych po náročnom víkende. V ďalšej časti budú čriepky spomienok na Františka Talpaša.
 
05.08.2011 :: Čriepky spomienok k 80.rokom futbalu - V.časť
Niekedy v roku 1988 bolo po niekoľkoročnej absencii znovuzaložené družstvo dorastencov v Haniske. Začalo sa od "piky", teda od najnižšej súťaže, ktorou bola III.trieda. V tejto súťaži o rozhodcoch nebolo chyrovať, a tak rozhodovali laici. A väčšinou tendenčne. Mohol by som spomenúť zápasy s Novou Bodvou, kde došlo k niekoľkým šarvátkam i naháňačkám. Ja sa však chcem v tejto časti zamerať na rok 1991 a zápas v Rudníku. Na zápasy vonku vybavil Cyril Sedlák skriňovú Aviu, do ktorej sme naskákali a išlo sa. Hlavný tréner Imrich Čarný "Ňuxo" určil zostavu takto: "V bráne Daňo (pozn.Daniel Mikloš) a vy ostatní už viete, kde a čo máte hrať". Vyskúšali sme si nové ihrisko v Rudníku, ktoré sa pri jednej rohovej zastávke riadne vlnilo a to vtedy, keď sme začali na tom mieste skákať. Začal sa zápas a rozhodcom bol, ako inak, laik. Vtedy začalo platiť nové pravidlo o malej domov. Jednu takú malú domov dostal aj domáci brankár a chcel ju chytiť do rúk, ale ostatní spoluhráči ho zmiatli pokrikom, že ju chytiť do rúk nemôže. A tak zmätený brankár loptu pustil a tá sa gúľala do brány a bol z toho gól. Túto situáciu kontroloval ako notár pri súťaži R.Mikloš "Štrky" a ohromne sa na tom bavil, ako nemusel pobehnúť a aj tak z toho bol gól. V jednej chvíli zahlásil rozhodca - laik, že musí na chvíľu odísť. Počudovane sme si posadali ako indiáni okolo ohňa a čakali sme, čo ďalej. Rozhodca naskočil na babetu a odfrčal domov, hneď povyše ihriska. Vyšetrovaním sme zistili, že to bola asi žalúdočná príhoda, ktorú rozhodca vyriešil na záchode a asi po 15.min. sa vrátil v plnej forme. Musím uznať, že pískal pomerne slušne, čo bolo v tejto súťaži veľmi vzácne. Zápas sme vyhrali 4:0 a jedným gólom prispel aj Marek Rusnák "Dujtov", ktorý verný svojej povesti strelil gól skoro z 1/2 ihriska. Na jeho povestné strely, či hody granátom na telesnej výchove sme doteraz nezabudli, škoda, že svoj talent ďalej nerozvíjal, ale nechal ho zaniknúť. V ďalšej časti bude príbeh v hlavnej úlohe s Jánom Juríkom "Jančúrikom" a bude o jeho galapredstavení na zápase s Budimírom.
 
PrváPredchádzajúca123456789NasledujúcaPosledná

Informácie ku zápasom

sekcia zaujímostí

TOPlist