HANISKA OLD BOYS

"...zelená je tráva futbal to je hra!"

Zaujímavosti

02.09.2011 :: Čriepky spomienok k 80.rokom futbalu - VII.časť
Dnes sa budeme venovať generácii futbalistov hrajúcich hlavne v 80-tych rokoch. Bola to silná generácia, ktorá dokázala hrať aj pre krásu, nielen pre účel. Jej predstaviteľom bol aj "baran" Štefan Iglai, ktorý si dokázal počas svojej kariéry vystrieľať v jednom ročníku I.triedy korunu kráľa strelcov, čo si určite zaslúži obdiv, lebo vo svojej kariére hral aj útočníka, aj obrancu. Ďalším predstaviteľom bol František Talpaš, ktorý ma ako mladého "zajaca" zaúčal do tajov veľkého futbalu, keďže ako dorastenci sme hrali maximálne III.triedu a boli sme takými samoukmi. Vzťah mnohých predstaviteľov tejto generácie k nováčikom bol veľmi zaujímavý. Postarali sa o to, že skladba mužstva bola takáto: oni tridsiatnici, jeden, dvaja 25-ročný a ja-Marek Oravec a Gabriel Sabo 18-roční. A mnohí z tých tridsiatnikov sa správali k mladým tak, že nik z nich nechcel s nimi hrať, okrem mňa a Saba. Jeden z mála, ktorý nás usmerňoval, nie vyháňal, bol František Talpaš. Jeho prínos pre mužstvo bol nielen v tom, že tvoril hru, strieľal góly, ale nám mladým aj pomáhal. A my sme na oplátku jeho usmernenie prijímali a futbalovo rástli. Dovolím si tvrdiť, že bez jeho pomoci by som pre nepriateľské správanie niektorých spoluhráčov rýchlo skončil s futbalovou kariérou ako mnohí predo mnou i po mne. A teraz uvediem niektoré konkrétne spomienky. V sezóne 1993/94 sme hrali zápas v Bohdanovciach. Kapitán Pavol Majoroš upozornil rozhodcu pred začiatkom zápasu, že čiary nie sú viditeľné. Rozhodca mu na to odvetil, že on vie, pokade sú čiary a hrať sa bude, pokiaľ on nezapíska. V tomto zápase strelil Talpaš 3 góly a vyhrali sme 4:2. Po jeho ukončení kariéry sme postúpili v roku 1996 do V.ligy a ako nováčik sme sa potrebovali uchytiť hlavne doma. A vtedy nám pomohol svojimi skúsenosťami Fero, keď nám pomáhal tak, že zakladal gólové akcie a usmerňoval hru mužstva. Moja veľká vďaka mu patrí za to, že ma v začiatkoch mojej kariéry podržal, usmerňoval a viedol tak, že som si svoje odohral a potom som mohol aj ja odovzdávať svoje skúsenosti ďalším.
 
28.08.2011 :: Dni obce - Haniska pri Prešove
Odchod autobusu je o 12.15hod.z ihriska.
 
17.08.2011 :: Čriepky spomienok k 80.rokom futbalu - VI.časť
Nedočkavým čitateľom týchto čriepok teraz ponúkam príhody s Jánom Juríkom. Keď sa začiatkom 90-tych rokov vrátil z Čiech ako vojak ČSA domov do Hanisky, hneď za zapojil do futbalového diania. Keď skončila "stará garda", ktorej podstatná časť medzi seba nevedela prijať mladších a robila im prieky, nastúpila "nová garda" a Ján bol jednou z jej najvýraznejších postáv. Dokázal strhnúť spoluhráčov k futbalu. Boli to väčšinou domáci + gyňovskí legionári + chlapci, majúci za manželky Hanišťanky. Na tréningy sa chodilo s radosťou a potom na bicykloch druhá tréningová jednotka na "tajvan" k jazeru do Čane, čo zvyšovalo kondíciu a utužovalo partiu. Spoločne chodili mnohí aj na tanečné zábavy. Na zápasy s nami chodili aj fanúšikovia, ktorí dokázali vytvoriť v autobuse skvelú atmosféru, kde viali zástavy a spievali sa oslavné piesne. A na zápasoch slušne, ale o to energickejšie povzbudzovali. Raz sa stalo, bolo to v Poproči, sa ocitol bubon na ihrisku a to takto: Jeden Popročan sa pýtal našich bubnujúcich fanúšikov: Kto vám dovolil bubnovať? A druhý Popročan mu za nás odpovedal: Prečo by nemohli? Povzbudzujú slušne, tak čo? A tak sa bubnovalo ďalej. Až tu zrazu ten fanúšik Poproča, ktorý nemal výhrady k bubnovaniu, zobral bubon a hodil ho na ihrisko s tým, že čo tu toľko bubnujeme. No, iný kraj, iný mrav. Asi to bol baník, ktorému toľký hluk pripomínal šichtu v bani a k tomu v nedeľu. Spomeniem gyňovských fandov podľa prezývok: Mesiac, Smetol, Kentus, Palivo,... a aj hanišťanských E.T. Kajla, či Martin Krajník a iní. Gyňovských fandov pritiahli ich obľúbenci priamo z rodnej viesky a to "Gejza", "Čepeto" Sedlák a "Pavúk" Hudák. Po hráčskej brigáde sa ocitla na čestnom mieste v šatni podkova pre šťastie a ruženec pre vieru vo víťazstvo. V sezóne 1993/94, kedy sme už hrali okresnú súťaž II.triedu, sa odohral na jar odvetný zápas s Budimírom. Jano bol v sobotu deň predtým na dobrej svadbe, po ktorej ani nespal. Na zápas síce prišiel, ale hrať pre "svadobnú indispozíciu" nechcel. Bol však 11-sty, a tak hrať musel. Dôkladne sa osprchoval pred zápasom a pripravený nastúpil. Aké bolo prekvapenie spoluhráčov, keď ho zbadali po sprche. V prvom polčase v útoku bol neudržateľný. Strelil 3 góly a trafil brvno. Ale na radosť hosťujúcich hráčov ho tréner na jeho prianie vystriedal, ktorí mu za to ďakovali, lebo výprask by to bol riadny. A to všetko vďaka Františkovi Židovi, ktorý dobehol na zápas a Jana vystriedal. Zápas sa aj tak skončil vysokým víťazstvom 7:1. Nevedno, či Jano potom spal sedem dní a sedem nocí, alebo mu stačil krátky oddych po náročnom víkende. V ďalšej časti budú čriepky spomienok na Františka Talpaša.
 
05.08.2011 :: Čriepky spomienok k 80.rokom futbalu - V.časť
Niekedy v roku 1988 bolo po niekoľkoročnej absencii znovuzaložené družstvo dorastencov v Haniske. Začalo sa od "piky", teda od najnižšej súťaže, ktorou bola III.trieda. V tejto súťaži o rozhodcoch nebolo chyrovať, a tak rozhodovali laici. A väčšinou tendenčne. Mohol by som spomenúť zápasy s Novou Bodvou, kde došlo k niekoľkým šarvátkam i naháňačkám. Ja sa však chcem v tejto časti zamerať na rok 1991 a zápas v Rudníku. Na zápasy vonku vybavil Cyril Sedlák skriňovú Aviu, do ktorej sme naskákali a išlo sa. Hlavný tréner Imrich Čarný "Ňuxo" určil zostavu takto: "V bráne Daňo (pozn.Daniel Mikloš) a vy ostatní už viete, kde a čo máte hrať". Vyskúšali sme si nové ihrisko v Rudníku, ktoré sa pri jednej rohovej zastávke riadne vlnilo a to vtedy, keď sme začali na tom mieste skákať. Začal sa zápas a rozhodcom bol, ako inak, laik. Vtedy začalo platiť nové pravidlo o malej domov. Jednu takú malú domov dostal aj domáci brankár a chcel ju chytiť do rúk, ale ostatní spoluhráči ho zmiatli pokrikom, že ju chytiť do rúk nemôže. A tak zmätený brankár loptu pustil a tá sa gúľala do brány a bol z toho gól. Túto situáciu kontroloval ako notár pri súťaži R.Mikloš "Štrky" a ohromne sa na tom bavil, ako nemusel pobehnúť a aj tak z toho bol gól. V jednej chvíli zahlásil rozhodca - laik, že musí na chvíľu odísť. Počudovane sme si posadali ako indiáni okolo ohňa a čakali sme, čo ďalej. Rozhodca naskočil na babetu a odfrčal domov, hneď povyše ihriska. Vyšetrovaním sme zistili, že to bola asi žalúdočná príhoda, ktorú rozhodca vyriešil na záchode a asi po 15.min. sa vrátil v plnej forme. Musím uznať, že pískal pomerne slušne, čo bolo v tejto súťaži veľmi vzácne. Zápas sme vyhrali 4:0 a jedným gólom prispel aj Marek Rusnák "Dujtov", ktorý verný svojej povesti strelil gól skoro z 1/2 ihriska. Na jeho povestné strely, či hody granátom na telesnej výchove sme doteraz nezabudli, škoda, že svoj talent ďalej nerozvíjal, ale nechal ho zaniknúť. V ďalšej časti bude príbeh v hlavnej úlohe s Jánom Juríkom "Jančúrikom" a bude o jeho galapredstavení na zápase s Budimírom.
 
25.07.2011 :: Čriepky spomienok k 80.rokom futbalu - IV.časť
Bola jeseň roku 1992, kedy sme vypadli z II.triedy do III.triedy. Čakáme na hostí z Hýľova. Keďže dlho nešli, zašiel sa náš hráč Pavol Rusnák pozrieť, kde sa to vlastne má hrať a zistil, že to my sme mali ísť do Hýľova. Teda riadny "prúser". Vedenie klubu rýchlo zohnalo autobus a išli sme do Hýľova. Keď sme tam prišli, samozrejme po 20. minútovej čakacej dobe, domáci, už prezlečení, oslavovali víťazstvo v krčme. Naša diplomacia však zapracovala, takže sme kontumačne neprehrali, ale zástupcovia Hýľova privolili na opakovaný zápas v stredu. Na opakovaný zápas sme už prišli načas. Pavol Majoroš naťahal čiary, Imrich Čarný zbieral lopty, ktoré sa zgúľali za čiaru. Rozhodca si zahral veľmi komickú úlohu, ale o tom neskôr. Prognózy pre zápasom hovorili jasne pre nás, preto by som ocenil aj prístup Hýľova k opakovaniu zápasu. Začal sa zápas. Profesorskou hrou sme umožnili domácim skórovať 1:0. Potom jedna z hlavných postáv zápasu Ladislav Kundrák nepremenil penaltu a domáci diváci boli vo vytržení a vrátili sa z polcesty do krčmy späť na ihrisko. Náš hráč Jozef Hudák kričal na spoluhráča Jožka: "Jožku, Jožku, Jožičku". A keď mu Jožko nenahral, tak ho riadne vyhrešil. A vtedy hlavný rozhodca, dobre "pod parou", takým istým spôsobom Hudáka vyhrešil a povedal:"Kričať tu môžem len JA". Potom ešte v 1.polčase odpískal rozhodca priamy kop a postavil sa do múra, ktorý postavili domáci. Exekútor Ladislav Kundrák ho upozornil, nech sa tam nestavia. Na revanš mu rozhodca oznámil, že nech sa nestará. A tak Kundrák vystrelil tak, že trafil rozhodcu na veľmi citlivé miesto a ten padajúc, fúkal do píšťalky. Nevedno, či Kundrák trafil rozhodcu úmyselne, alebo to tak vyšlo. Hneď však zahájil ošetrovanie ako správny vyslúžilý lapiduch (profesia ošetrovateľa na základnej vojenskej službe) a chcel zraneného nešťastníka postaviť, ale chvíľku to trvalo. Rozhodca bol K.O. a s ním od smiechu všetci aktéri na ihrisku. Spomínam si, že Sabo opustil hraciu plochu a ľahol si pod zábradlie, kde, ako i niekoľkým ďalším, musel Kundrák diagnostikovať záchvat smiechu. Nakoniec všetko dobre skončilo, rozhodca bol v poriadku, my sme vyhrali, no i domáci boli spokojní s predvedenou šou, akú podľa ich ohlasov dovtedy a možno ani potom nezažili. Na záver jedna perlička: Kapitánom nášho mužstva bol v tomto zápase Pavol Majoroš, ktorého po vystriedaní nahradil ako kapitán Peter Jenčár, ktorému sa ako nie nášmu rodákovi (bol prvý v histórii nášho futbalu) dostalo veľkej pocty nosiť kapitánsku pásku, pretože nikde domáci hráči len tak kapitánsku pásku z rúk nepustia.
 
12.07.2011 :: Čriepky spomienok k 80.rokom futbalu - III.časť
Niekedy na prelome 70-tych a začiatkom 80-tych rokov v I.B triede sme mali hrať v Revúcej na Gemeri, kde to bolo vždy horúce, čo vyplývalo z tvrdej nátury Gemerčanov.Naši hráči sa dlho zbierali po obci, čo bolo zvykom aj v nedávnej minulosti, autobusy boli v dosť zlom stave, a tak sa stalo, že naši prišli neskoro po čakacej dobe. A tak bolo potrebné už len podpísať zápis a uviesť dôvod meškania. A vtedy sa to stalo: šéf klubu Š.Seman "Sendro" vytiahol kapitána, aby išiel k rozhodcom. Kapitánom bol v tých časoch Pavol Majoroš. On však sedel vzadu, a tak "Sendro" zobral prvého, koho zočil a ním bol Bartolomej Paholok. Veď je to jedno, nie. Lenže ten v tomto zápase nemohol hrať pre trest za žlté karty, ale keďže nás bolo málo, tak mal hrať a to na registračný preukaz hráča zo Sokolian "Cigána". On ho totiž poznal len pod touto prezývkou a keď sa rozhodca opýtal na meno, jednorazový kapitán Bartolomej Paholok, uvedomiac si situáciu, onemel a ani na viacnásobné výzvy neodpovedal. Vtedajší kapitán Pavol Majoroš to potom v práci musel dlho vysvetľovať svojim kolegom-športovcom nad článkom vo vtedajších novinách "Zora východu": "Kapitán Hanisky nevedel svoje meno".
 
08.07.2011 :: Čriepky spomienok k 80.rokom futbalu - I.časť
Je rok 2002, posledné kolo IV.ligy JUH a naším súperom sú Spišské Vlachy.Keď bolo zo začiatku 0:0 a oťukávali sme súpera rozohrávkou vzadu, spoluhráč Sabo sa tak rozčúlil, že nás, hráčov vzadu, tak zjazdil, že hneď dostal pas a po prebratí lopty skóroval. V tomto zápase strelil spolu 5 gólov a stal sa najlepším strelcom IV.ligy s 20 gólmi. Paradoxom je, že ho hrajúci tréner Štefan Kundrák vystriedal už v 60.min pre jeho neznesiteľné správanie k spoluhráčom. Ktovie, koľko gólov by nastrieľal, keby hral do konca zápasu.
 
08.07.2011 :: Čriepky spomienok k 80.rokom futbalu - II.časť
Je jún v roku 1993, zápas III.triedy v Skároši. Nevyvíja sa priaznivo, prehrávame 2:1. Na polčas, domáci brankár s prezývkou "Andel" sa urazil, odhodil dres, opustil bránku, odišiel do baru a do 2.polčasu nenastúpil. Po každej runde v bare odkazoval spoluhráčom a rozhodcom, že do 2.polčasu aj tak nenastúpi. Nepriazeň rozhodcu bola hmatateľná a jeho verdikty jednostranné.Keď Pavol Majoroš strelil gól na 2:2, najprv rozhodca gól uznal, ale po reklamácii brankárom domácich verdikt zrušil. Dôvod bol veľmi neštandardný: pri tyčke stál brankárov syn, od ktorého sa lopta odrazila do brány. Brankár syna zbil a potom reklamoval u rozhodcu, že lopta išla vlastne vedľa brány. Každý trochu znalý fanúšik futbalu musí potvrdiť, že gól platiť mal. Preto potom musel Pavol Majoroš streliť ešte jeden gól spoza 16-ty pod brvno a ten už napriek nepriazni rozhodcu musel platiť.
 
22.06.2011 :: Štrky Mikloš má druhého syna
V sobotu, dňa 18.6.2011 o 19.30hod., sa spoluhráčovi "Štrkymu" Miklošovi narodil druhorodený syn Marco. Jeho miery boli 50cm výška a váha 3700gramov. Celej rodine prajeme veľa zdravia a radosti z nového člena rodiny. Srdečne blahoželáme.
 
13.06.2011 :: Účasť na oslavách postupu "A" mužstva
V sobotu 11.6.2011 sa odohral posledný zápas "A" mužstva s Turňou s výsledkom 9:1. Cez polčas sme mali želiezko v ohni v podobe Bindu, ktorí sa zúčastnil v kopaní na fľašu zavesenú na brvne brány. Avšak jeho realizácia nepotešila ako ostatných členov oldboys, tak ani jeho manželku Reginu. Po zápase víťazi prebrali pohár a program pokračoval vystúpením skupiny Ščamba a potom diskotékou. Na akcii sa z nás zúčastnili: Barcal, Norko, S.Džubara, P.Majoroš, Š.Majoroš, J.Ivan, Kolibár, Janitor, Jenčár, Horňák, Sabo, Kačmarik, Ondočko, Oravec, F.Sedlák ml., Varga, Zeleňák, Binda, Farkaš, Mikloš, Papuga, Jančovič, B.Horváth. Väčšina z menovaných na akciu prišla aj s manželkami. V sekcii zápasy si môžete pozrieť, koľkí z vyššie menovaných sa zúčastnili aj nedeľného zápasu.A je už na svedomí každého z uvedených,či na zápas mohli prísť.
 
PrváPredchádzajúca123456789NasledujúcaPosledná

Informácie ku zápasom

sekcia zaujímostí

TOPlist