HANISKA OLD BOYS

"...zelená je tráva futbal to je hra!"

Zaujímavosti

17.08.2011 :: Čriepky spomienok k 80.rokom futbalu - VI.časť
Nedočkavým čitateľom týchto čriepok teraz ponúkam príhody s Jánom Juríkom. Keď sa začiatkom 90-tych rokov vrátil z Čiech ako vojak ČSA domov do Hanisky, hneď za zapojil do futbalového diania. Keď skončila "stará garda", ktorej podstatná časť medzi seba nevedela prijať mladších a robila im prieky, nastúpila "nová garda" a Ján bol jednou z jej najvýraznejších postáv. Dokázal strhnúť spoluhráčov k futbalu. Boli to väčšinou domáci + gyňovskí legionári + chlapci, majúci za manželky Hanišťanky. Na tréningy sa chodilo s radosťou a potom na bicykloch druhá tréningová jednotka na "tajvan" k jazeru do Čane, čo zvyšovalo kondíciu a utužovalo partiu. Spoločne chodili mnohí aj na tanečné zábavy. Na zápasy s nami chodili aj fanúšikovia, ktorí dokázali vytvoriť v autobuse skvelú atmosféru, kde viali zástavy a spievali sa oslavné piesne. A na zápasoch slušne, ale o to energickejšie povzbudzovali. Raz sa stalo, bolo to v Poproči, sa ocitol bubon na ihrisku a to takto: Jeden Popročan sa pýtal našich bubnujúcich fanúšikov: Kto vám dovolil bubnovať? A druhý Popročan mu za nás odpovedal: Prečo by nemohli? Povzbudzujú slušne, tak čo? A tak sa bubnovalo ďalej. Až tu zrazu ten fanúšik Poproča, ktorý nemal výhrady k bubnovaniu, zobral bubon a hodil ho na ihrisko s tým, že čo tu toľko bubnujeme. No, iný kraj, iný mrav. Asi to bol baník, ktorému toľký hluk pripomínal šichtu v bani a k tomu v nedeľu. Spomeniem gyňovských fandov podľa prezývok: Mesiac, Smetol, Kentus, Palivo,... a aj hanišťanských E.T. Kajla, či Martin Krajník a iní. Gyňovských fandov pritiahli ich obľúbenci priamo z rodnej viesky a to "Gejza", "Čepeto" Sedlák a "Pavúk" Hudák. Po hráčskej brigáde sa ocitla na čestnom mieste v šatni podkova pre šťastie a ruženec pre vieru vo víťazstvo. V sezóne 1993/94, kedy sme už hrali okresnú súťaž II.triedu, sa odohral na jar odvetný zápas s Budimírom. Jano bol v sobotu deň predtým na dobrej svadbe, po ktorej ani nespal. Na zápas síce prišiel, ale hrať pre "svadobnú indispozíciu" nechcel. Bol však 11-sty, a tak hrať musel. Dôkladne sa osprchoval pred zápasom a pripravený nastúpil. Aké bolo prekvapenie spoluhráčov, keď ho zbadali po sprche. V prvom polčase v útoku bol neudržateľný. Strelil 3 góly a trafil brvno. Ale na radosť hosťujúcich hráčov ho tréner na jeho prianie vystriedal, ktorí mu za to ďakovali, lebo výprask by to bol riadny. A to všetko vďaka Františkovi Židovi, ktorý dobehol na zápas a Jana vystriedal. Zápas sa aj tak skončil vysokým víťazstvom 7:1. Nevedno, či Jano potom spal sedem dní a sedem nocí, alebo mu stačil krátky oddych po náročnom víkende. V ďalšej časti budú čriepky spomienok na Františka Talpaša.
 
05.08.2011 :: Čriepky spomienok k 80.rokom futbalu - V.časť
Niekedy v roku 1988 bolo po niekoľkoročnej absencii znovuzaložené družstvo dorastencov v Haniske. Začalo sa od "piky", teda od najnižšej súťaže, ktorou bola III.trieda. V tejto súťaži o rozhodcoch nebolo chyrovať, a tak rozhodovali laici. A väčšinou tendenčne. Mohol by som spomenúť zápasy s Novou Bodvou, kde došlo k niekoľkým šarvátkam i naháňačkám. Ja sa však chcem v tejto časti zamerať na rok 1991 a zápas v Rudníku. Na zápasy vonku vybavil Cyril Sedlák skriňovú Aviu, do ktorej sme naskákali a išlo sa. Hlavný tréner Imrich Čarný "Ňuxo" určil zostavu takto: "V bráne Daňo (pozn.Daniel Mikloš) a vy ostatní už viete, kde a čo máte hrať". Vyskúšali sme si nové ihrisko v Rudníku, ktoré sa pri jednej rohovej zastávke riadne vlnilo a to vtedy, keď sme začali na tom mieste skákať. Začal sa zápas a rozhodcom bol, ako inak, laik. Vtedy začalo platiť nové pravidlo o malej domov. Jednu takú malú domov dostal aj domáci brankár a chcel ju chytiť do rúk, ale ostatní spoluhráči ho zmiatli pokrikom, že ju chytiť do rúk nemôže. A tak zmätený brankár loptu pustil a tá sa gúľala do brány a bol z toho gól. Túto situáciu kontroloval ako notár pri súťaži R.Mikloš "Štrky" a ohromne sa na tom bavil, ako nemusel pobehnúť a aj tak z toho bol gól. V jednej chvíli zahlásil rozhodca - laik, že musí na chvíľu odísť. Počudovane sme si posadali ako indiáni okolo ohňa a čakali sme, čo ďalej. Rozhodca naskočil na babetu a odfrčal domov, hneď povyše ihriska. Vyšetrovaním sme zistili, že to bola asi žalúdočná príhoda, ktorú rozhodca vyriešil na záchode a asi po 15.min. sa vrátil v plnej forme. Musím uznať, že pískal pomerne slušne, čo bolo v tejto súťaži veľmi vzácne. Zápas sme vyhrali 4:0 a jedným gólom prispel aj Marek Rusnák "Dujtov", ktorý verný svojej povesti strelil gól skoro z 1/2 ihriska. Na jeho povestné strely, či hody granátom na telesnej výchove sme doteraz nezabudli, škoda, že svoj talent ďalej nerozvíjal, ale nechal ho zaniknúť. V ďalšej časti bude príbeh v hlavnej úlohe s Jánom Juríkom "Jančúrikom" a bude o jeho galapredstavení na zápase s Budimírom.
 
25.07.2011 :: Čriepky spomienok k 80.rokom futbalu - IV.časť
Bola jeseň roku 1992, kedy sme vypadli z II.triedy do III.triedy. Čakáme na hostí z Hýľova. Keďže dlho nešli, zašiel sa náš hráč Pavol Rusnák pozrieť, kde sa to vlastne má hrať a zistil, že to my sme mali ísť do Hýľova. Teda riadny "prúser". Vedenie klubu rýchlo zohnalo autobus a išli sme do Hýľova. Keď sme tam prišli, samozrejme po 20. minútovej čakacej dobe, domáci, už prezlečení, oslavovali víťazstvo v krčme. Naša diplomacia však zapracovala, takže sme kontumačne neprehrali, ale zástupcovia Hýľova privolili na opakovaný zápas v stredu. Na opakovaný zápas sme už prišli načas. Pavol Majoroš naťahal čiary, Imrich Čarný zbieral lopty, ktoré sa zgúľali za čiaru. Rozhodca si zahral veľmi komickú úlohu, ale o tom neskôr. Prognózy pre zápasom hovorili jasne pre nás, preto by som ocenil aj prístup Hýľova k opakovaniu zápasu. Začal sa zápas. Profesorskou hrou sme umožnili domácim skórovať 1:0. Potom jedna z hlavných postáv zápasu Ladislav Kundrák nepremenil penaltu a domáci diváci boli vo vytržení a vrátili sa z polcesty do krčmy späť na ihrisko. Náš hráč Jozef Hudák kričal na spoluhráča Jožka: "Jožku, Jožku, Jožičku". A keď mu Jožko nenahral, tak ho riadne vyhrešil. A vtedy hlavný rozhodca, dobre "pod parou", takým istým spôsobom Hudáka vyhrešil a povedal:"Kričať tu môžem len JA". Potom ešte v 1.polčase odpískal rozhodca priamy kop a postavil sa do múra, ktorý postavili domáci. Exekútor Ladislav Kundrák ho upozornil, nech sa tam nestavia. Na revanš mu rozhodca oznámil, že nech sa nestará. A tak Kundrák vystrelil tak, že trafil rozhodcu na veľmi citlivé miesto a ten padajúc, fúkal do píšťalky. Nevedno, či Kundrák trafil rozhodcu úmyselne, alebo to tak vyšlo. Hneď však zahájil ošetrovanie ako správny vyslúžilý lapiduch (profesia ošetrovateľa na základnej vojenskej službe) a chcel zraneného nešťastníka postaviť, ale chvíľku to trvalo. Rozhodca bol K.O. a s ním od smiechu všetci aktéri na ihrisku. Spomínam si, že Sabo opustil hraciu plochu a ľahol si pod zábradlie, kde, ako i niekoľkým ďalším, musel Kundrák diagnostikovať záchvat smiechu. Nakoniec všetko dobre skončilo, rozhodca bol v poriadku, my sme vyhrali, no i domáci boli spokojní s predvedenou šou, akú podľa ich ohlasov dovtedy a možno ani potom nezažili. Na záver jedna perlička: Kapitánom nášho mužstva bol v tomto zápase Pavol Majoroš, ktorého po vystriedaní nahradil ako kapitán Peter Jenčár, ktorému sa ako nie nášmu rodákovi (bol prvý v histórii nášho futbalu) dostalo veľkej pocty nosiť kapitánsku pásku, pretože nikde domáci hráči len tak kapitánsku pásku z rúk nepustia.
 
12.07.2011 :: Čriepky spomienok k 80.rokom futbalu - III.časť
Niekedy na prelome 70-tych a začiatkom 80-tych rokov v I.B triede sme mali hrať v Revúcej na Gemeri, kde to bolo vždy horúce, čo vyplývalo z tvrdej nátury Gemerčanov.Naši hráči sa dlho zbierali po obci, čo bolo zvykom aj v nedávnej minulosti, autobusy boli v dosť zlom stave, a tak sa stalo, že naši prišli neskoro po čakacej dobe. A tak bolo potrebné už len podpísať zápis a uviesť dôvod meškania. A vtedy sa to stalo: šéf klubu Š.Seman "Sendro" vytiahol kapitána, aby išiel k rozhodcom. Kapitánom bol v tých časoch Pavol Majoroš. On však sedel vzadu, a tak "Sendro" zobral prvého, koho zočil a ním bol Bartolomej Paholok. Veď je to jedno, nie. Lenže ten v tomto zápase nemohol hrať pre trest za žlté karty, ale keďže nás bolo málo, tak mal hrať a to na registračný preukaz hráča zo Sokolian "Cigána". On ho totiž poznal len pod touto prezývkou a keď sa rozhodca opýtal na meno, jednorazový kapitán Bartolomej Paholok, uvedomiac si situáciu, onemel a ani na viacnásobné výzvy neodpovedal. Vtedajší kapitán Pavol Majoroš to potom v práci musel dlho vysvetľovať svojim kolegom-športovcom nad článkom vo vtedajších novinách "Zora východu": "Kapitán Hanisky nevedel svoje meno".
 
08.07.2011 :: Čriepky spomienok k 80.rokom futbalu - I.časť
Je rok 2002, posledné kolo IV.ligy JUH a naším súperom sú Spišské Vlachy.Keď bolo zo začiatku 0:0 a oťukávali sme súpera rozohrávkou vzadu, spoluhráč Sabo sa tak rozčúlil, že nás, hráčov vzadu, tak zjazdil, že hneď dostal pas a po prebratí lopty skóroval. V tomto zápase strelil spolu 5 gólov a stal sa najlepším strelcom IV.ligy s 20 gólmi. Paradoxom je, že ho hrajúci tréner Štefan Kundrák vystriedal už v 60.min pre jeho neznesiteľné správanie k spoluhráčom. Ktovie, koľko gólov by nastrieľal, keby hral do konca zápasu.
 
08.07.2011 :: Čriepky spomienok k 80.rokom futbalu - II.časť
Je jún v roku 1993, zápas III.triedy v Skároši. Nevyvíja sa priaznivo, prehrávame 2:1. Na polčas, domáci brankár s prezývkou "Andel" sa urazil, odhodil dres, opustil bránku, odišiel do baru a do 2.polčasu nenastúpil. Po každej runde v bare odkazoval spoluhráčom a rozhodcom, že do 2.polčasu aj tak nenastúpi. Nepriazeň rozhodcu bola hmatateľná a jeho verdikty jednostranné.Keď Pavol Majoroš strelil gól na 2:2, najprv rozhodca gól uznal, ale po reklamácii brankárom domácich verdikt zrušil. Dôvod bol veľmi neštandardný: pri tyčke stál brankárov syn, od ktorého sa lopta odrazila do brány. Brankár syna zbil a potom reklamoval u rozhodcu, že lopta išla vlastne vedľa brány. Každý trochu znalý fanúšik futbalu musí potvrdiť, že gól platiť mal. Preto potom musel Pavol Majoroš streliť ešte jeden gól spoza 16-ty pod brvno a ten už napriek nepriazni rozhodcu musel platiť.
 
22.06.2011 :: Štrky Mikloš má druhého syna
V sobotu, dňa 18.6.2011 o 19.30hod., sa spoluhráčovi "Štrkymu" Miklošovi narodil druhorodený syn Marco. Jeho miery boli 50cm výška a váha 3700gramov. Celej rodine prajeme veľa zdravia a radosti z nového člena rodiny. Srdečne blahoželáme.
 
13.06.2011 :: Účasť na oslavách postupu "A" mužstva
V sobotu 11.6.2011 sa odohral posledný zápas "A" mužstva s Turňou s výsledkom 9:1. Cez polčas sme mali želiezko v ohni v podobe Bindu, ktorí sa zúčastnil v kopaní na fľašu zavesenú na brvne brány. Avšak jeho realizácia nepotešila ako ostatných členov oldboys, tak ani jeho manželku Reginu. Po zápase víťazi prebrali pohár a program pokračoval vystúpením skupiny Ščamba a potom diskotékou. Na akcii sa z nás zúčastnili: Barcal, Norko, S.Džubara, P.Majoroš, Š.Majoroš, J.Ivan, Kolibár, Janitor, Jenčár, Horňák, Sabo, Kačmarik, Ondočko, Oravec, F.Sedlák ml., Varga, Zeleňák, Binda, Farkaš, Mikloš, Papuga, Jančovič, B.Horváth. Väčšina z menovaných na akciu prišla aj s manželkami. V sekcii zápasy si môžete pozrieť, koľkí z vyššie menovaných sa zúčastnili aj nedeľného zápasu.A je už na svedomí každého z uvedených,či na zápas mohli prísť.
 
06.04.2011 :: Brigáda v základnej škole
Dňa 2.4.2011, t.j. v sobotu, sa uskutočnila brigáda oldboys pri maľovaní stropu na chodbe na prízemí základnej školy. Naše neformálne združenie takto pomohlo skrášliť priestory pre školákov. Nepodarilo sa zabezpečiť fotodokumentáciu z tejto akcie, čo je výzvou pre admina tejto stránky. Všetkým, čo priložili ruky k dielu, ďakujeme.
 
06.04.2011 :: Nohejbalový turnaj vo Veľkej Lomnici
Dňa 9.4.2011 sa uskutoční nohejbalový turnaj vo Veľkej Lomnici, na ktorý sme boli pozvaní. Je to vlastne pozitívna odozva na účasť dvoch družstiev z Veľkej Lomnice a Kežmarku na nohejbalovom turnaji u nás. Záujemcovia o účasť na turnaji sa hláste u Pavla Majoroša.
 
PrváPredchádzajúca123456789NasledujúcaPosledná

Informácie ku zápasom

sekcia zaujímostí

TOPlist